Jedného pekného dňa som objavil ružu, úplne náhodou. Čo bolo na nej také zvláštne a zaujímavé? Neviem to doteraz ,popravde ani ma nezaujíma ten dôvod prečo, podstatné je že ma neustále prekvapovala tým ako rastie, tešilo ma čo dokáže ,aká je obetavá a že sa môžem o ňu starať .Tak som ju začal polievať ,hnojiť ,pestovať a obštikávať to tŕnie čo vôkol nej rastie. Nebolo ľahké byť s ňou, ale ten čas hoci len čakanie a vedomosť že ju uvidím stál za to. Nejako postupne som si prestal vážiť, že sa o ňu môžem starať, nestačilo mi to a chcel som ju odtrhnúť, presadiť do svojej záhrady ,ona však v tomto prípade vedela že to nie je možné. Doslova mi povedala:,,Ak ma odtrhneš zahyniem." A nie raz. Ja som ju nepočúval a chcel som ju do svojej záhrady, lebo som myslel že to bude najlepšie riešenie, ale nepočúval som ju, nevidel som čo chce ona. Dlho znášala tieto moje chúťky spútať ju. Na znak toho, že sa oplatí počkať a nesnažiť sa ju odstrihnúť, mi dala okúsiť ten pocit, aké to bude keď jej dám voľnosť a už bude v mojej záhrade rásť a kvitnúť. Ja som si to nevážil. Stále som ju chcel odtrhnúť, až začala hynúť, ale ja som sa stále a stále snažil zobrať tie nožnice a odstrihnúť ju, vyslobodiť z tých tŕňov, ktoré ju pichajú, bolia a zároveň delia od mojej záhrady. Nedalo sa inak a povedala mi, že ma už nechce vidieť, kým jej stonka nezosilnie natoľko aby prežila presadenie. Najprv som ju za to nenávidel, smútil a bol nahnevaný dokopy, proste mi to povedala v dosť nevhodnej chvíli. Nakoniec mi to došlo a ja som pochopil, že akokoľvek budem tie tŕne vôkol nej strihať a snažiť sa k nej prebojovať, pokiaľ sama nebude cítiť že je dosť silná na to aby bola v mojej záhrade, nedosiahnem tým nič, to je jedno čo spravím a ako veľmi sa budem snažiť, bude len hynúť, pokiaľ jej nedoprajem kus slnečných lúčov a vzduchu. Konal som tak, lebo som sa obával, že sa nechá znova pohltiť tŕňmi, lebo ich pozná, stále pre ňu niečo znamenajú, po takom dlhom čase čo ju chránili a ranili zároveň sa nečudujem a pochopil som to, možno neskoro ale predsa. Len ona sama vie v ktorej záhrade chce kvitnúť. Teraz je to v rukách božích.
Váš záhradník.